rieper

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Monológ

Štaca. Stojím na jazere. Je zima a hladina je zamrznutá. Práve natoľko, aby sa do mňa mohlo zaľúbiť. Vystiera ruky plné jemných bielych prasklín, chce mi pohladiť kotníky a zovrieť ma silnejšie a silnejšie, zahryznúť sa do tela a vysať z neho všetko teplo. Na jar ma studeného vypľuť. Až zem zakvitne tou pravou láskou. Živou.

V predstavách.

 

Naozaj sedím v kresle a fajčím jednu od druhej, notebook na kolenách. Dotýka sa ma. Hladí po ramenách. Je milá. Som milý. Niesom milý. Odchádza.

 

Rozmýšľam.

Zaľúbená?

Možno.

Možno ma má rada.

Ako kamaráta?

Trápne.

Egál.

 

Nemalo by, podľa všetkých kritérií, ktoré dokážem vymyslieť by bola tá pravá pre kohokoľvek. Pápeža, diabla, či iného skloňovaného v pesničkách od Roba Grigorova.

 

Rozmýšľam.

 

Chcem byť melodramatický.

 

Asi.


urk | stály odkaz

Komentáre

  1. ejha,
    ake kratke. a naznak poetiky na zaciatku;)
    publikované: 19.01.2008 11:27:05 | autor: preconie (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014