rieper

Či už budem ležať v stoke, tieň muža, ktorým som býval, alebo arogantný čurák navlečený v saku, ktorý každé ráno hráva golf s bandou podobných saprofágov, len preto, aby sa po večeroch promenoval po recepciách a obťažoval blonďavé kurvičky v šatách novinárok výrokmi o tom, aké ťažké je byť v práci šestnásť hodín denne, len aby po upotenom čísle v šatni zapadol do manželskej postele s ich o pár kíl ťažšou a rokov staršou kópiou, ktorá poza škrípajúce porcelánové zuby hlesne: „Milujem ťa, zlatko.“ Posteľ zohreje záhradník a ja budem… Dýchať. Asi ako teraz. Tak ako predtým. Odhliadnuc od neveľmi idylického vykreslenia budúcností neprítomné buvoly ostávajú ako večné memento dní, ktoré sa míňajú bez toho, aby som ich uchopil. Čo ma začína intenzívne srať.

Ako idioti. Stáda idiotov sa dnešnou trhovou ekonomikou preháňajú podobne, ako divoké buvoly savanou, púšťou, či hocakým iným biotopom, ktorý ich uživí hrdo popierajúc starú dobrú darwinistickú teóriou o prežití najschopnejšieho. Aj keď mi príde, že za tú frázu môže podobný idiot, než tí, ktorí sa potulujú po okolí, fráza, ktorej pravý význam sa stratil v preklade.

Nie je to najschopnejší, ale… Najvhodnejší? Najprispôsobivejší. Najprispôsobivejší idiot v okolí vyhráva a svet sa dostal do fázy, kedy je schopnosť na prekážku. Stačí splývať životom, ideálne s nejakým príjemným menom, či tatkom za chrbtom, ktorý v pravej chvíli urobí to pravé: „bububu!“. Pravému. Prípadne párom dobre tvarovaných pŕs a bokov, ktoré sľubujú okrem vášne aj zachovanie rodu. I keď… Možno sa mýlim.

Som prosto frustrovaný z rád porád, ktoré nasledujú po tom, ako boli moje poznámky opäť raz ignorované len preto, že existuje pojem zvaný referentská moc. V zásade v našej susedskej korporácii už týždeň riešime problém, kto kde spravil chybu opatrne sa vyhýbajúc očividnému faktu, že to bol synátor CEOa jedného z našich väčších klientov.

Neopatrne množiac otázky typu: „A ty si vedel, že to tak dopadne, Rieper?“

„Vedel. Tri razy som mu to povedal.“ V duchu dodám. Kurva. Neoplatí sa byť adresný.

A dnes už na živo: „Kurva. Kašlem na to. Idem si zapáliť. Až skončíte s dôslednou analýzou problému, dajte mi prosím vedieť výsledok. Nemám čas na neplodné diskusie.“

V duchu dodám. Kokoti.

Vinníci ostali bez viny a na Riepera sa znáša starý dobrý pocit, že za kokota je opäť on. Riešenia problému som sa nedočkal a tie posrané tri dni života mi už nik nikdy nevráti.

Začínam opovrhovať poradami.

A idiotmi.

V márnej snahe ukojiť svoj hlad po naplnení som sa vybral kúpiť si výsadkárske topánky. Začínam byť vysadený na sado-maso.

Idiot za pultom mi predal dve ľavé.

Otvoril som krabicu a neveriacky do nej pozeral.

Obchod medzičasom zavreli.  

Zapálil som si.

Rozmýšľajúc, že bez cigariet…

By som bol úplne v riti.

Už aby ich zakázali.