rieper

Plány sa vytratili kamsi do riti a posledné, čo si pamätám bola erekcia po tom, ako ma pobozkala.

Jej kamarátka.

Smutným faktom ostáva, že vo mne retrográdne, teda za predpokladu že si onen vražedný výraz vysvetľujem správne, vyvoláva pocity podobné šukaniu s baklažánom. Vzrušujúce, ale dovedené do dôsledkov vlastne nič moc. Esencia nezdravého latentného homsexualizmu, v ktorej by fialová zelenina mohla reprezentovať niečo ako krvou naliaty falický symbol.

Bol som na sračky a ona voňala tak podobne.

S každým novým ránom si neprestávam želať, aby kdesi z nebies zostúpil anjel, alebo bárs aj čert, objal ma a povedal: „Posledné týždne si prežil vo sne.“ A potom ma vzal so sebou na miesto, kde sa každý deň podobá na ten druhý len o trochu menej.

„Prečo kalvinisti nešukajú postojačky? Boja sa, aby nezačali tancovať.“  Povedal si Robert Roy McGregor a snažil sa ignorovať horúce telo, tisnúce sa k nemu vo víre nejakej pseudoromantickej odtrhovačky.

Potýkanie sa s tými istými ránami, ženami a ľuďmi opakujúc každý deň ten istý modus len preto, aby sa večer odpísal a stratil kamsi do minulosti, tak ďaleko preč do miest, odkiaľ niet návratu.

Bytie zabité.