Tranz malého veľkomesta zaliateho túžbou. Každý má tú vlastnú, zdá sa. Hnaný tou vlastnou vyťahujem balíček plný prekliatia a zapaľujem si jednu rannú. Dobré časy končia milý rieper, naša skvelá firma sa rozhodla potierať drobné neresti aby ostalo na tie veľké. Dnes mi to nejak nevadí, sadám si na lavičku a nechávam svet zastaviť ešte o trochu dlhšie.
Už viem čo hľadám. Únik z plánu, ktorý stratil potrebu hrdinov a tí skutoční ostávajú odkázaní na činy, ktoré nikoho nenadchnú. Hrdinovia zo susedstva.
A milý svet ponúkne obraz skutočného hrdinu dneška s napomádovanými vlasmi, ktorý vie ojebať dosť ľudí na to, aby si užil v súlade s predstavou časopisov na blyšťavom papieri, ktoré predsa ukážu, čo je správne. Teda, možno mám skreslenú predstavu o hodnotách.
Definuj pojem hrdina.
Ranné chvíle lacných úvah. Slnko je fajn, má niečo do seba. Nech nechcem čakať na tú hnusnú dlhú zimu plnú bipolárnych vecí. Zdráham sa uveriť, že svet je naozaj taký, aký sa javí.
Slnko prehralo svoj boj s oblakmi, cigareta dodymila. Nastal čas vrátiť sa do šedivého davu ženúcich sa za vidinou z obálok. Chybou je len, že som priskoro spoznal, že predstava je ako obzor a teraz to všetko nejak postráda zmysel.
Asi som nemal toľko čítať, bol by som šťastnejší.
Menej sa hnať a bol by som šťastnejší.
Zostarol som, pred troma mesiacmi tak veľmi, až ma to desí. Klesol do plánu, kde je každý deň ako ten pred ním a vykúpenie podľa každej z ľubovoľných štatistík nepríde. Nádej? Len meter široký kúsok neba oproti garáži za oknom, ktorý sľubuje, že prídu chvíle ako dnešná ranná...
Kto mi kurva zobral zvyšok? Chcem zjesť celý svet a pritom som sa zasekol len s tebou.
Komentáre
:)
velmi
3 mesiace