Vyjdem nahý na balkón aby som vdýchol ďalšiu poctivú dávku smrti a pozerám na auto. Blíži sa chvíľa, keď doň budem musieť nastúpiť a odviesť svoju lenivú riť domov, či na miesto, kde spávam. Kde píšem. Kde chľastám. Kde šukám. A... kde rád seriem, čo bude asi najbližšia definícia domova v dnešnej dobe. Príjemná misa. Príhodný symbol.
Vyjde za mnou zabalená v deke a vezme mi slimku. Cudzinec v cudzom meste, žena za zenitom. Stále však... príjemná, príjemná spoločníčka a vzrušujúca takým tým presladlým štýlom ovocia, ktoré je deň po záruke. Kde zrelá len-len prekrýva zhnitú. Čerešňa, ktorú mal niekto odtrhnúť predvčerom. Asi by mi jej malo byť ľúto, nebyť tak egoistický. Míňa svoj čas so mnou, keď by mala hľadať niekoho, kto jej spraví dieťa kým ešte môže a dá jej životu zmysel. Ach, aký som zrelý. Úsmev.
„Veľa fajčíš.“
„Je to jedna z mojich posledných nerestí.“
„Ty sa nebojíš?“
„Čoho?“
„Že umrieš. Skôr. Príliš skoro.“
„Nie. Nie je o čo stáť. Valar morghulis.“
„Čo?“
„Každý musí umrieť. Radšej zomriem osamelo mladý, než sám a starý. V mladosti je istá... elegancia.“
Pobozkal som ju. Nebozkával som sa... už dlho. Bolo to skoro rok, čo som niekomu strčil jazyk do úst vyhýbajúc sa tomu dôkazu nežnosti. Nežností.
Je zaujímavé, ako funguje to transcendentálno. Neverte nikomu, kto vám bude tvrdiť, že veci medzi nebom a zemou neexistujú. Alebo... možno len prosté, ľudské pochopenie, neviem a dúfam, dúfam, že nie som až tak čitateľný.
Povedala: „Nevadí ti, keď ťa nevyprevadím?“
„A tak do tieňov musím zasa sám.“
„Prečo si taký?“
„Neviem, hádam... priveľa rozmýšľam. Asi to nie je zdravé.“
Buchnutie dverí a ďalšia v aute. Byť doma skôr, než zaspím. Na inom balkóne, iného domu. Desiac sa dňa rozmýšľajúc nad tým, prečo musím veriť v také sračky. Ako že je lepšie byť jeden deň levom ako celý život psom. A nevedieť, čo byť levom vlastne znamená.
Ubližovať ostatným a ubližovať sebe v snahe vyžmýkať aspoň minútu extázy.
Feťák na tripe trasúci sa o ďalšiu dávku tak veľmi, že si nevychutná ani tú pred ňou.
Som hladný upír.
Komentáre
husteeee...
ze esteze
hriva mi opadla dávno