rieper

Niekde na ceste som stratil inšpiráciu. Je smutným faktom, že som stratil aj cestu a v súbore pekelných predsmrtných chvíľ ma sprevádza len pochybné bliakanie linúce sa z pokazeného autoreproduktoru.

 

Ľudský život je vec skurvene krehká. Stačí drobné puk malého káblika a celých x rokov poznávania a vzdelávania vyšlo navnivoč. Aký to má potom do riti všetko zmysel? Hnať sa za nejakou vidinou, ktorá je zrazu tak nedôležitá, ako infračervený ohrievač na púšti.

 

Život mi príde ako nekonečná dopravná zápcha. Človek sedí, nadáva, rozmýšľa ako z toho von a keď sa zrazu na chvíľu rozbehne, ani si to neuvedomí. A zrazu prsk a je tu ďalšia.

 

A potom prídem do práce, kde poberám nadpriemernú mzdu za to, že idem na obed a potom si zapálim a počúvam ženy. Osoby zjavne ešte zúfalejšie ako ja sám, ktoré ešte nepochopili, že napriek tomu, ako romanticky sa chlap môže tváriť, vždy ho zaujíma najprv ako zaplniť tú drobnú medzeru medzi nohami. A možno niekde ďaleko za obzorom pár vecí, ktoré by mohli stáť za viac. Problém je, že za obzor málokto dovidí. Chce to intenzívny tréning a extenzívne vonkajšie vstupy.

 

A vôbec, nasrať na vzťahy. Dnes sa to nenosí. Dôležitá je práve medzera. Chodíme s imitáciami partnerov, aby sme okolitému svetu mohli ostentatívne dávať najavo, že niekoho máme a že nie sme sami.

 

Nahrážky imitácií života.

 

Žiť silno a žiť rýchlo. Prečo sa táto blbá predstava musí spájať s chlastaním. Asi preto, že normálny obyčajný mumák ako ja sa nemôže niekde nadrbávať do pol siedmej a potom vyspávať do poobedia, splašiť nejakú nezletilú štetku, tri dni ju nepustiť z postele a nakoniec si odpáliť nosnú prepážku nejakým poriadnym svinstvom.

 

Obyčajný mukel musí pôsobiť dojmom vyžehleného čuráka s tvrdým límcom, tvrdým uzlom na kravate, mäkkým vtákom a nejakou frigidnou taktiežintelektuálkou po svojom boku, ktorá o sexe vie asi toľko ako priemerná ućebnica kamasútry. A to sa ešte musí tváriť spokojne a šťastne. Na šablu.

 

A tak sa pomaly do života vkráda vysoký cholesterol, plno podružných posraných chorôb zažívacieho traktu a srdcovocievneho ústrojenstva a pomalá psychóza z núteného počúvania rádia Okey.

 

Kurva a to som tretí deň v novej kancelárii.

 

A najsmutnejšie na tom je, že sa mi to ani nehnusí. Tomu hovorím morálny úpadok.