rieper

Včera som mal možnosť zhliadnuť ďalší superhrdinovský epos – Superman sa vracia, ktorý sa mi v pamäti uchoval najmä vďaka šikovnému marketingovému ťahu producentov, ktorým bolo spomenutie obrovského prirodzenia hlavného protagonistu Brandona Routha. Nepochybne to zabralo – u mňa, trpiaceho komplexami z môjho malého mužstva a u ďalšieho radu na povrchu zachladeno pôsobiacich intelektuálok, ktoré sú v skutočnosti vášnivejšie ako Vanessa Pradis. Johnny si určite vie vybrať.

Potreboval by som niečo nájsť. Netuším čo, ale každé ráno vstávam s pocitom, že sa niekde niečo skurvene posralo. Je to ako férový béčkový akčný film. Šero, do toho tlkot srdca. Bum-bum. Bum-bum. Malá biopumpička, kde má údajne sídliť duša pumpuje do žíl tie svoje sračky. Otvárajú sa oči. Zaostrujem. Strop. Luster.

Vždy je niečo poprvé. Používanie čechizmov v bežnej reči, onania, koitus, jazda tobogánom, všetko. Frustrácia životom. Je to skrátka pekná kurva. Chvíľu sa plavíte na vlnách uznania, ktoré vám zaplavia mozog príjemnými vibráciami, asi ako keď si šlahnete parádnu dávku pervitínu alebo skosíte flašu Jacka Danielsa. Joint. Kokaín. Všetky tie umelé dodávače endorfínov, ktoré prinútia kútiky úst zdvihnúť sa a ukázať to biele pod nimi. A potom príde tá sračka. Ako pri každom dojazde. Boríte sa hnusným smradľavým splaškom, na ktorý sa premenil váš život.