rieper

Stojím pri okne a fajčím. Pozerám na kurvičku vo vyšponovanom kostýme s plnými trojkami a nohami snáď až po mesiac v obrovských červených topánkach, ktoré končia takou tou férovou špičkou na ktorej sa tanečnice v istých druhoch barov vedia ach tak veľmi elegantne obrátiť a s afektovaným povzdychom vytrčiť svoju poslednú prednosť zakrytú dvoma, či troma prstami, len aby vám v patetickej demonštrácii podnikateľského ducha ponúkli to isté len bližšie vašej tvári za 50 evro.

Uvažujem, koľko z mojich postov sa skladá z chronického pičovania a dochádzam k záveru, že všetky. Pravdou ostáva, že tento jeden vždy túžil byť nekonfliktným konformným typom, ktorého majú všetci radi, ale nejako mu to nevychádza. Pravdepodobne to môžem považovať za ďalší v rade vrúbkov, ktoré si môžem pripísať na pomyseľný papek. Niečo ako rocková legenda bez hudobného sluchu.

Padlo ďalších nepoctivých 14 hodín drsného zajebávania sa prácou. Trasú sa mi ruky a zuby zažltnuté od nikotínu pomaly začínajú škrípať. Pozitívne je, že si ich môžem dať kedykoľvek vymeniť a negatívne, že na to nemám čas a mám v piči. Svet sa zmenil. Transformoval do panoptika rovnakých dní plných pološera na ktorých konci sa márne zamyslím nad tým, čo som to vlastne robil. A čo som urobil.