rieper

Zdá sa, že tento jeden dokázal povýšiť reklamný slogan na životný štýl. „Kde iní končia, ja začínam.“ Dalo by sa povedať. Dá sa povedať. V prosperite, zdá sa - neprosperujem. Preto mám dnes kurevsky pekný deň, v tomto prostredí, ktoré mi dáva precítiť, ako veľmi sú problémy, s ktorými sa borím zanedbateľné, ak sa na nich dokážem pozerať zvonku. Odosobniť sa. Alebo – ak ich majú iní ľudia. No na smiech.

Písance o tejto téme u mňa začínajú budiť silný dojem klišé. Láska... Téma to tak obľúbená. Téma tak prežívaná. Téma s veľkým T – napriek tomu a práve preto dosť okukaná a priznajme si to – nudná. Aj keď – pojednanie o príhodách lásky telesnej na ľud uprostred všehomíra vstúpivšej osamelému človeku uprostred noci urobí celkom dobre. Darí sa mu uvoľniť pri nej. Nejednému a nejednej. Teda súdiac podľa pornokompilátu stiahnutého z netu zloženého z klipov žien, ktoré si to robia samé. Vždy len ten moment, kedy sa im papily roztiahnu sladkou rozkošou a zarývajú nehty do hodvábneho povlečenia, pripraveného zrejme nejakým smilným producentom menom Joe „The Bong“ a podobne. Je príjemné vidieť zasa nejaké tie roztiahnuté... papily.

Pochabý sebaklam? Je toľko výrazov ako popísať tú pochybnú prázdnotu, ktorá sa rozmáha najprv vo mne a potom všade navôkol. Spánok ma bozkáva na viečka, ale obávam sa, že týchto milencov budem musieť nechať ešte chvíľu v odlúčení. Som proste tragický čurák a jediná udalosť, ktorá by ma z toho dokázala vytrhnuť je zrejme rakovina varlat, keď mi konečne odrežú poslednú vec, ktorá robí môj život aspoň trocu zaujímavým len preto, aby mi v zápätí narástli kozy a ja sa mal po večeroch s čím hrávať márne sa pokúšajúc zahnať spomienky na neukojiteľnú chuť na sex prehmatávaním neužitočného rezidua z čias, keď som ešte nedokázal získať tú správnu perspektívu.