rieper

Ako mútiť vody de jure povedzme, že pri reinženieringu nákladov.

Do uší mi udierajú zvuky ciest a ja hľadím na svetlá, ktoré ich lemujú. Ako tíško sa zakrádajú a pulzujú uprostred temnoty. Strážiac duše pocestných. A mňa čaká rekapitulácia.

Mám čas. Sedieť na parapete a pozorovať hviezdy ktoré si len myslím. Ktoré nie sú. Svetlá takzvaného veľkomesta odrážajúce sa od oblohy. Nie temnej. Tak zvláštne purpurovej. Ani noc, ani deň. A ja ho celý slzím.

A dôvodoch? Povedzme dôvodoch. Pričom imperatívom je výdrž. A nie taká tá v posteli. Samozrejme pôjde o výplody cynického indivídua s pokriveným zmýšľaním, netreba brať vážne. Alebo... aspoň so značnou rezervou.

Zúfalá potreba vyhnala včera rieperka napriek doznievajúcim príznakom chrípky za slečnou (pani), čo vie svoj prah citlivosti na moje dotyky presne vyčísliť a nehrá sa na kiná, večere a dlhé prechádzky letným dažďom, na ktoré od minulého týždňa doplácam zaľahnutím v ušiach a machom v mozgu. Aka som si poriadne a schuti zašukal bez lásky a bez záväzkov a musím povedať, že napriek rigidným morálnym zásadám, ktoré mi včera do snov premietli neidentifikované poznanie o vlastom statuse svine mi je úlne jedno, čo si o tom môže ktokoľvek pomyslieť, lebo to stálo zato.

Predpokladám, že mnoho ľudí zakladá svoje konanie na nejakých viac, či menej serióznych predstavách o fungovaní. Sveta a tak. A potom mysľou či svetom preblesknú otázky začínajúce na „Prečo?“

Je to zvláštne. Vždy, keď si niečo nechám na poslednú chvíľu, majú tendenciu sa skur...kaziť aj všetky ostatné okolnosti s problémom na poslednú chvíľu odloženým súvisiace.

Niekedy ma pochytia scestné myšlienky plné zúfalstva a plaču. Ak zistím, že predlohou barbara Conana bol Džingischán. Potom ma zamrazí. A svet je zrazu brutálne na kokot.

Možno to na pohľad pôsobí zavádzajúco, ale bude to o náboženstve. Po zdĺhavejšom úvode.

V spoločnosti vyložených nôh a horiacej cigarety počúvam škrekot paviánov odvedľa. Nie, rodičia rozhodne neschvaľujú, že fajčím. Rozmýšľam, kto vykúpil všetky slimky. Well, pripíšem si ďalšiu čiarku do kalendára a vytrhnem list. Zapálim ho. Odpálim Davidoffku a pozorujem tanec umierajúceho svetla stravujúc posledné zbytky umierajúceho dňa.

U Karla to bola, myslím, Hanina. Mimochodom skvelá pesnička, odporúčam každým cólom

Dnes som v práci okrem vrhania pohŕdavých pohľadov smerom k ťuťmákovi, ktorý to tu má na povel len študoval a čítal, kedy žiaľ musím podotknúť, že aj domnelí vedci môžu byť úplní kokoti a teda množstvo samo- či spoluhlások obohatených interpunkčnými znamienkami pred a za menom, ktoré nám pri príležitosti viac, či menej úspešnej premiéry na tomto pláne venovali rodičia nemusí o inteligenčných, či vzdelanostných kvalitách onoho indivídua vypovedať prachnič. Čo je na zvracanie, lebo tieto osoby potom veľmi nezaslúžene požívajú spoločenskú úctu a úplne neopodstatnenú moc nad indivíduami, ktoré sa pri svojej púti životom ocitajú v ich dosahu.