rieper

S miernym odporom nakúkam do svojho príbytku a zisťujem, že potrebuje upratať. Na zemi sa povaľujú takmer skamenené spodky (nejedny), na prahu sídli pyramída z krabičiek od cigariet a v kope prepotených tričiek márne hľadám kreditku. Našiel som ju v šuflíku pod fajkou plnou niečoho mäkko ilegálneho. Pri peračníku z dôb, keď som bol takmer šťastný. Skôr, než sa niečo niekde pokazilo. A áno, viem, že za všetko si môžem sám. Pominiem myšlienky na paralelu podoby chaosu v izbietke s tým vo vlastnej hlave a pustím sa do upratovania. Tretí raz v živote.

Príliš málo spánku a nohy snáď až po bývalú planétu sú na večer zlá kombinácia. Predvečer. Zúfalý kamarát na telefóne a chvíle obetované niekomu inému. Dá sa. Potom jeden zo vzťahov, ktoré snáď nikdy neskončia. Môžem si to priať a verím, že len môj vankúš tuší, že si to prajem až príliš často. A imitácia vypchatého tigra, ktorú som niekde kúpil v závane rozmarnosti.

Posedávam v koženom kresle a na stenu si maľujem obrázky mládeži neprístupné. Zdá sa, že sa na mňa usmiala? Drží ma za ruku a hladí po stehne. Do vtáka sa mi vlieva niečo ako nádej a ja sa musím usmiať. Nemať pohľad upnutý na obrovské silikóny napínajúce blúzku takmer zanedbateľnú, snáď by som si všimol dokonalé pery a ich ružového milenca, ktorý z času na čas vykukne, aby ich zvlhčil. Zaujímavá paralela. Môj jazyk by s ním tak rád nadviazal hriešne homosexuálny vzťah, hudúc doň sladké hlúposti , len aby si to s ním potom rozdal pekne natvrdo a hlavne bez slovka: „Ľúbim ťa.“

Voľný preklad. Máte chvíľu času...počúvať? Icq vypnuté, mobil tichučko, stôl zdobí zdochnutá bonsaj a ľadová fľaša parlamentnej. Škoda, nikdy som si nenašiel čas presadiť ju. Nevadí, v postsymbolickej poslúži ako vhodné memento.

Kto by si pomyslel, akým významným životným míľnikom sa môže stať kuchyňa. Rodinný, citový a hocaký iný život v troskách, kytica ruží a neuvážená požiadavka na prsteň. Taký ten s diamantom, hodný amerických veľkofilmov, po ktorých ostáva mozog príjemne otupený predstavou, že aj keď odohrá posledná nota skratky O.S.T. a po šťuknutí blikne svetielko, hlas vo vnútri ti povie: "Je to fajn..."

Lacný béčkový seriál a fľaša Kentucky Jacka. Začínam obdobie chľastania vo vlastnom, za sklá sa pomaly vkráda jar a nanucuje cicavcom hlúpe nápady. Vodiť sa za ruky a cmúľať na verejnosti. Perfektný nápad a ja sa musím cítiť ako starý závistlivý chudák. Áno, sám som mával kedysi chuť kričať na všetky strany niečo ako "Mám ťa!"

Pre slovné hračky. Dnes bol skvelý deň a spraviť z nevinných narážiek sexuálne návrhy bolo naozaj jednoduché. Škoda, že mám sklony preháňať. Nevermind.

Ťap. Ťap. Ťap. Čľap! A šedý plášť zašepká: „Kurva...“

Pozerám na ďalśí bezmenný epos v mojej novej obrovskej LCD televízii, ktorú som kúpil na radu môjho... Mentora? Povedzme, že človeka, o ktorom rád rozprávam a ktorý si na mňa nespomenie. All in all je to len ďalší z mnohých a mňa otravuje pozorovať bláboly o láske, či čistom cite. All in all sú to bláboly, ktoré zvyknem písať. Vzniknem. Mentor vravel, že uspokojenie dnes sráči dosahujú skratkou shopping and fucking a mne sa fucking nedostáva.

Kedysi mi nejaký dobrák povedal, že s tým ako vyzerám dostanem ženu do postele len ako večný kamarát, keď bude slabá a smutná a ... zraniteľná. Rád by som veril, že práve preto ma volali hyena, len, snáď by som mal byť čestný aspoň sám k sebe. Na slabé a smutné som vždy sral a na tie druhé... na tie stačí aj sako o pár litrov drahšie než výpredaj z Ozety. Hyena som, lebo sa rád smejem. Nahlas.

Rozmýšľam ako môže byť niekto tak jebnutý a zaľúbiť sa do štyroch žien naraz, pritom sa zaľúbiť tak bizardne, že ich nechce osve a celé noci sníva len o tom, aké by to bolo dostať ich do postele všetky pekne pokope. Asi som našiel zmysel života. Rovnako pravdepodobný, ako že na mňa konečne padne kovadlina a ukončí pitoresknú cestu životom tak veľmi príbuznú tragikomickému komixu.

Pozerali ste sa niekedy na nočné mesto? Z výšky, povedzme stojac na kraji strechy, fajčiaci poslednú cigaretu, vietor sa vám pohrával s vla… nie, vlastne – vlasy ste už dávno nemali.

Autor si naleje Jacka Danielsa a zapáli čiernu Davidoffku. Na ramená sadá starý známy vták menom depresia a do ucha kráka vety typu chýbal som ti?

Štaca. Stojím na jazere. Je zima a hladina je zamrznutá. Práve natoľko, aby sa do mňa mohlo zaľúbiť. Vystiera ruky plné jemných bielych prasklín, chce mi pohladiť kotníky a zovrieť ma silnejšie a silnejšie, zahryznúť sa do tela a vysať z neho všetko teplo. Na jar ma studeného vypľuť. Až zem zakvitne tou pravou láskou. Živou.

Rozhodne sa cítim na sonátu od Chopina. Musím vstať, musím si zapáliť a musím si nechať zahrať. Chopin ma rajcuje a na perách vyčarí šelmí úsmev. Nešukal som už... koľko? Mesiac? Dva? Tri? Zabúdam to rátať. Kedysi to bolo tak dôležité. Asi to bude len mesiac. Možno menej. Otcovia a mamičky s prísunom toho pravidelného mi nemajú čo závidieť a ... lžou asi bude, že skúsenosti prichádzajú s časom. Pičovina. Kedysi bol sto ráz lepší. Ja som bol sto ráz lepší. Šukával som z presvedčenia. Dnes je to už len... zo zvyku? Lebo sa to má. Lebo to viem? Well, vedel som. Zatiaľ ešte zvládam dostať ženskú do postele. Snáď časom odíde aj to. A potom? Vykúpenie? Alebo len tá pravá samota, nepretkávaná šedosťou ilúzií sladkej vzájomnosti. Chopin ma rajcuje. Možno sa naučím hrať na piáno. Ako substitúcia čohokoľvek to musí byť ohromujúce

Doba si žiada defibrilovať. Natrieť si prsia gélom aby ma ten skurvený prítomný (áno, po anglicky sa prúd povie current) nepopálil a znova sa naštartovať. Nakoniec, je nový rok a ja zúfalo túžim po niečom... Novom? Recyklovaných včerajškov bolo dosť, žiaľ – vo výhľade nič skvelé.

Unavene čumím na lištu svojich omšelých XPéčiek (výnimočne a len v tomto význame nemajúc žiadnu koreláciu s výrazmi ako extrémne porno) a musím smutne konštatovať, že medzi najpoužívanejšie programy bol na prvé miesto zaradený Word. Kedysi sa hmýrila výrazmi ako „Black Mamba,“ či klasikou z radu My best friends hot mom. Facit: Z lúzra obyčajného a prevažne neškodného som sa zmenil na impotentného a podráždeného (rozmýšľam, či by nebolo dobré zorganizovať pár prednášok na tému dôležitosti zdravého sexuálneho života na osobnosť mladého zamestnanca). V skratke – je to intenzívne v péčku (výnimočne a len v tomto význame drsne v piči).

Snívam o morskom vánku len zľahka ma hladiacom po tvári a slnku opierajúcom sa o telo zašedlej farby vytrénované dlhými pobytmi v kanceláriách a cítim sa... Šťastný. Otočím sa a vidím. Ďalšiu tvár. Usmejem sa. Sen. Konečne.

V ušiach reve hlas dávno mŕtveho feťáka znova a znova a znova, znásilni ma a ja… Nie som jediný, asi nie. Zdvihnem cigaretu a čumím do monitora. Musím… pracovať. A pracovať. A pracovať. A predstavujem si, že ma nakladá svet pekne odzadu a pekne natvrdo. Čakám na infarkt. Neprichádza. Zapálim si a feťáka si pustím znova. Má to za sebou. Usmejem sa. Wanna be. Zapálim si ďalšiu.

Rozbieham prstami po klávesách aby som zahral tú časť hudby, ktorá mi občas ide – pomasíroval si ubolené ego a snáď pozbieral zopár zbytkov príčetnosti, ktorá ostala skrytá niekde za Orinocom bežného pracovného dňa. Za predpokladu, že v menovanej rieke žijú pirane, inak môžeme hovoriť o hocakej inej. Myslím, že žijú.